Keď začala "korona karanténa" nechcela som rúška ani vidieť, nieto si ich ešte ušiť. Po pár týždňoch som na tom už bola lepšie, spracovala som prvotný šok a ušila som pár kúskov pre seba a moje deti. Prototyp som potom vylepšila a keďže ich od mňa chceli ďalší ľudia, vyrobila som pár kúskov. A potom ďalších pár... a teraz aj farebné...

A ako inak, aj tieto moje rúška nesú nejaké posolstvo. Presne tak, ako všetky moje veci. No pri rúškach som to posolstvo neskrývala. Keď nám už nevidno celú tvár, nech za nás hovoria na prvý pohľad aspoň tie rúška.

Na tomto červenom rúšku so čiernou potlačou je text "lebo chcem". Možno to niekomu bude znieť sebecky, ale je veľmi dôležité vedieť, čo skutočne chcem. Aj to, čo naozaj nechcem. Tam niekde je začiatok toho, ako si dokážem nastaviť hranice a žiť v zdravých vzťahoch.